Kliknutím na lupienok si zvoľte sekciu. Anka Kolesárová, informácie, proces blahorečenia. Domček - Hlavná stránka. Všetko o Pútiach radosti. Všetko o Pútiach zrelosti. Všetko o Pútiach rodín. Iné aktivity.
Hlavná stránka   Anka   O Anke  Svedectvá

Výber svedectiev z knihy Dotyk radosti

• Svedectvo

Prvýkrát som dedinku Vysoká nad Uhom navštívila na Silvestra. Prišla som sem na pozvanie mojich kamarátov a dovtedy som nemala o tomto mieste žiadne informácie. O to viac som dnes vďačnejšia Bohu, že ma tam priviedol a že môžem povedať: od tej chvíle sa začal môj život intenzívnejšie meniť.

Na nasledujúcej Púti radosti som sa o Anke dozvedela viac. Vždy som túžila po čistom vzťahu, ale až tu som spoznala pravý zmysel čistoty. A moja túžba sa ešte znásobila. Keď sa pri pamätníku Anky Kolesárovej čítala báseň Dievča, mala som slzy v očiach a cítila som, akoby mi tieto slová vkladal do srdca Boh. Prosila som Anku, aby mi u neho vyprosila chlapca, s ktorým budem môcť spoznať krásu čistého vzťahu a pravej lásky.

O niekoľko mesiacov som stretla chlapca. Boh teda vypočul moju modlitbu. Náš vzťah trval pol roka, pre niekoho krátko, ale pre mňa to bola tá najkrajšia milosť, akú som mohla od Boha v tom čase dostať. Prostredníctvom tohto vzťahu som pochopila význam a dôležitosť čistoty a zistila som, aké je to ľúbiť a byť ľúbená. Všetky okolnosti, ktoré viedli k jeho ukončeniu, spôsobili, že môj vzťah k Bohu nadobudol na intenzite a dôvere. V tomto období mi nik nerozumel lepšie ako práve on. Pomohol mi vyplniť prázdne miesto v srdci a vďaka dôvere v neho som rozchod zvládla ľahko a pokojne. Na Ankin príhovor bola moja prosba vypočutá. Boh ma cez tohto chlapca a vzťah s ním naučil, ba dodnes učí, že jedine čistá láska nás môže privádzať bližšie k nemu.

Odvtedy Boh urobil v mojom živote mnoho zázrakov. Vypočul moje prosby za rodičov, ktorí po dlhom čase opäť začali prichádzať na sväté omše. Poslal mi do cesty ľudí, ktorí mi pomáhajú kráčať za Ježišom. Boh mi vložil do srdca nádej a radosť, že s ním možno všetko zdolať.

V dnešnom svete je naozaj ťažké zachovať si čisté srdce, pretože z každej strany útočia pokušenia. Ja som však dostala dar - spoznala som Anku Kolesárovú. Stala sa mojou priateľkou a vzorom čistoty, ktorý chcem nasledovať. Boh je zmyslom môjho života a skalou, na ktorej chcem stavať a rásť. (Mirka, 22)

 

• Svedectvo

Je piatkové popoludnie a ja po prvý raz cestujem na Púť radosti do Vysokej nad Uhom. Autobus nejde priamo do mojej cieľovej stanice, preto musím prestupovať. Bežím z jednej zastávky na druhú, kde o chvíľu príde autobus, ktorému sa nedajú otvoriť dvere a hneď odchádza. Znie to ako vtip, ale je to skutočnosť. Cesta sa stáva dobrodružstvom času a nekonečných prestupov. Takto náročne som sa dostala prvýkrát na púť k Anke.

Svoju prvú Púť radosti som prežila zahĺbená do myšlienok o svojom živote. Najkrajšie spomienky mám na púť k hrobu Anky Kolesárovej, kde som v modlitbe na jej príhovor prosila Boha o slobodu, o čistotu srdca, o uzdravenie zo zranení, za budúceho manžela a rodinku.

Po vyše dvoch rokoch som sa vrátila na milostivé miesto k Anke s bielymi kvetmi, aby som ďakovala Bohu aj jej za požehnaný a nádherný čas lásky a milosti, ktoré mi daroval.

V prvom ročníku na vysokej škole si ma Boh povolal do služby koordinátorky na našom internáte. Príchodom duchovného otca sa zrodilo spoločenstvo mladých, ktorí sa začali stretávať na modlitbách v izbách ako kedysi prví kresťania s apoštolmi. Stretnutia plné modlitieb, duchovného naplnenia a rozhovorov o Bohu sa zakrátko premenili na stretnutia s Ježišom v Eucharistii. Postupne sa začali konať rôzne iné akcie, ktoré by mladých zaujali, napríklad stretká, filmové a čajové večery s hosťami či predvianočná kapustnica. Hoci v internáte bývalo okolo päťsto študentov, na sväté omše v maličkej študovni prichádzalo zvyčajne desať až pätnásť ľudí, niekedy len štyria. Pán si však postupne formoval prvákov na tomto internáte a o dva roky požehnal toto miesto veľkým zázrakom, keď na prvú svätú omšu v zimnom semestri 2008 prijalo pozvanie vyše šesťdesiat prvákov, ktorí sa o nej dozvedeli v ten istý deň. Nemali sme vhodnú miestnosť, preto sme vyšli na chodbu a tam sme prežili prvé spoločné stretnutie s Ježišom. Veľa mladých sa už poznalo zo stretnutí na Púti radosti. Po svätej omši nasledoval zoznamovací večer.

Odvtedy sa na tomto internáte stretáva pri slávení obety veľa mladých, otvorených a hľadajúcich Boha. Som presvedčená, že tento zázrak bol spätý s milostivým pútnym miestom Vysoká nad Uhom, s Domčekom a hlavne s Ankou Kolesárovou. Mladí spoznali kňazov i akcie UPC v Košiciach cez túto púť.

Ako plynul čas, Pán žehnal aj moje kroky a vyslyšal prosby, ktoré som mu pri hrobe Anky na mojej prvej púti v tichosti duše vyslovila. Oslobodila som sa z neslobodného vzťahu, dostala som veľký dar slobody, pokoja a lásky, ktorý teraz prežívam cez spoločenstvo v internáte. Boh mi dal spoznať ľudí, ktorí majú radi jeho i mňa. Z jeho milosti prežívam nádherné obdobie radosti, pokoja a čistej lásky v peknom kamarátskom vzťahu.

Domček Anky Kolesárovej je miestom, ktoré ponúka prežívanie spoločenstva mladých túžiacich po opravdivej láske. Nech Pán naďalej požehnáva toto miesto, nech sa z Božej vôle Anka stane blahoslavenou a nech mladí na jej príhovor prežívajú pravú Božiu i čistú ľudskú lásku. (Lenka)

 

• Svedectvo

Púť radosti mi dala naozaj veľa. Otvorila mi oči a ukázala možnosti. Naplnila ma radosťou zo spoločenstva s ľuďmi, ktorých som tam spoznal, stretol, videl. Ja som si proste len tak sadol a s nemým úžasom som na seba nechal pôsobiť radosť, lásku, pokoj, pochopenie. Cítil som naplnenie a veľmi som sa tešil z Božej prítomnosti, ktorá ma doslova zaplavila.

Keď som po púti prišiel domov, cítil som sa inak a aj veci som už vnímal inak. Doteraz bol Boh len akýsi môj spolucestujúci, sem-tam so zdvihnutým ukazovákom na varovanie, ale teraz je mojím sprievodcom, mojou mapou, kompasom, priateľom i ochrancom. Snažím sa s ním prežiť každú chvíľku. Boh nezabúda na svojich a stará sa o nich. Ak si uvedomíme, že je a vládne nad všetkým, že nás nadovšetko miluje, zistíme, akí sme malí a slabí a čo ešte musíme zmeniť na sebe. Len čo sa vložíme do Božích dlaní, pocítime blízkosť Otca, ako sa nás dotýka a napĺňa radosťou. A ak si túto radosť a lásku zachováme v srdci, nič nám nehrozí. Nič nie je silnejšie ako táto Láska. (Michal)

 

• Svedectvo

S odstupom času si uvedomujem, že väčšinu dnešných vzťahov, pracovné možnosti, zručnosti, kontakty, skúsenosti som získal pravidelnou návštevou Domčeka počas troch rokov. Chodí tam množstvo ľudí z rôznych dôvodov a to je priestor na spoznávanie, komunikáciu, zažívanie pekných aj ťažších chvíľ, sledovanie charakterov, učenie sa od lepších, priestor na zamyslenie a upevnenie viery, spätná väzba od priateľov a napokon spoznávanie seba samého, čo vedie k duchovnému vyzrievaniu osobnosti. Vycítil som, že takéto prostredie je skutočne dobré pre vyzrievanie a prípravu človeka do života, preto som neváhal a hneď som začal využívať všetky príležitosti a možnosti. Veľmi mi pomohlo a povzbudilo ma, keď som dostal dôveru a zodpovednosť za určité veci ako takmer cudzí človek, čo som nemal možnosť zažiť nikde inde. Viac som začal veriť sám sebe, že môžem v živote niečo dokázať. Objavoval som v sebe dary a cestu. Bola to pre mňa škola života.

Návštevou Vysokej nad Uhom som začal pociťovať zlepšenie rodinnej jednoty cez spoločný záujem súrodencov a rodičov o Domček a púte. Keď sa môj čas prijímania od iných naplnil, vzdialil som sa od Domčeka a začal som všetko získané vyžívať v bežnom živote. Teraz som veľmi spokojný, pretože cítim, že rastiem vo všetkých smeroch a že to bol môj odrazový mostík. V rámci voľného času sa vraciam na púte a snažím sa všetko poznanie dávať ľuďom, ktorí hľadajú, ako som aj ja kedysi hľadal.

Keby som nemal možnosť spoznať Domček, dnes by som bol sotva, ak vôbec, v polovici svojej cesty. Ľudia často prepasú skvelú príležitosť, lebo to vyzerá ako tvrdá práca na sebe. Mojou príležitosťou bol Domček! (Janko)

 

• Svedectvo

Viedol som prázdny život. U nás doma boli na dennom poriadku hádky a ustavičné konflikty. Bol som nervózny, nemal som pokoj. Hľadal som skutočných priateľov a nenachádzal som ich. Chodil som do krčmy, žil som pre seba. Mama sa stále modlila ruženec. Povedal som jej, aby sa modlila aj za mňa. Aj ja som sa naučil modliť a začal som chodiť do kostola. Na Silvestra som bol po prvýkrát pred Domčekom a nechcel som vstúpiť dovnútra. Šli sme na cintorín pomodliť sa k Anke Kolesárovej a potom som sa vrátil domov.

Keď som bol po prvý raz na Púti radosti, ani som neveril, že sú ľudia, ktorí myslia na druhých, že môžu mať niekoho radi. Mal som chuť niekoho zbiť, aby sa z toho prebrali, že to, čo robia, je iba sen, že to nie je pravda, že láska neexistuje. Cítil som, že mám odísť preč z púte. Prežíval som boj, ale postupne som začal chápať, že tí ľudia sú naozaj pravdivo k sebe dobrí a ja som vlastne ten zlý. Stretol som kňazov, ktorí vedia pochopiť mladého človeka. Nabral som odvahu a silu a minimálne po desiatich rokoch som pristúpil k spovedi. Vtedy sa všetko zmenilo. Začal som žiť pre iných. V Domčeku som našiel priateľov, zmysel života, pokoj, tichú samotu a objavil som cestu vedúcu k pokore. Nikdy predtým som nezažil taký pokoj a porozumenie. Rád pomáham, vypočujem, povzbudím a modlím sa za nich.

Ďakujem Anke, že zomrela pre morálne hodnoty, pretože teraz by som tu nebol, neexistoval by ani Domček a ja by som sa možno nikdy v živote neobrátil. Na druhej strane ju obdivujem, že dokázala zomrieť. Ja by som to asi nedokázal, ťažko povedať. Mala silu žiť čisto a stálo to zato. Ďakujem mladým v Domčeku, že ma prijali medzi seba. Tu sa cítim oveľa viac doma ako u nás doma. Chodím tu asi jeden a pol roka.

Chcem povedať mladým, že je dobré bojovať za lásku a za pokoj. Prajem si, aby sa všetci ľudia mali radi. Našiel som tu zmysel života a chuť žiť pre iných. (Tomáš, 27)

 

• Svedectvo

Vysoká nad Uhom, Anka Kolesárová, Domček. Slová, ktoré pre mňa osobne majú veľmi silný náboj a obsah. Mám s nimi osobnú skúsenosť už sedem rokov. Ponúkli mi skúsenosť zo stretnutia sa so sebou samým vo vzťahu k svedectvu Anky Kolesárovej, ktorá je inšpiráciou pre moju kňazskú čistotu a ktorú prosím o príhovor za moju vernosť.

Domček je po Španej Doline mojím druhým domovom. Pokiaľ ide o priestor, ktorý poskytuje, veľmi je podobný tomu v našom Diecéznom centre mladých (DCM) Maják. Je to miesto prijatia, budovania vzťahov, zažívania viery, reflexie a zmeny života.

Rovnako fascinujúcou skutočnosťou sú pre mňa Púte radosti. Evidentne tu vidieť zmenu v toľkých životoch mladých ľudí, ktorí sa rozhodujú napriek tlaku okolia pre čistotu. To, že odovzdávajú svoju minulosť Bohu, je nádherné. Ďakujem aj za otca Pavla a za jeho priateľstvo, ktoré mi pomáha rásť a dozrievať, za jeho bratstvo a spoločné putovanie s mladými.

Nech Pán požehnáva toto vzácne miesto, ľudí, ktorí ho tvoria, aj všetkých mladých, ktorí tam prichádzajú, aby neustále bolo tým, čím je. (Andrej Darmo, duchovný správca DCM Maják)

 

 

 

 

 

 

 

Ďakujeme všetkým, ktorí ste podporili toto dielo venovaním 2% zo zaplatenej dane. Ďakujeme aj Priateľom Domčeka, ktorí nás podporujete svojim mesačným finančným darom.

Novinky 

prihlásených 19 rodiniek  42 deti a 20 dobrovoľníkov

Bankový kontakt

Príspevky na činnosť:

SK5411000000002628717671

SK3211110000001235580008

Príspevky na réžiu Domčeka:

SK7775000000004008286398




Zachej.sk - kresťanské kníhkupectvo